Potrebujeme celé čísla?

Ak by sme mali odčítať od menšieho prirodzeného čísla väčšie, tak nedokážeme určiť rozdiel v množine prirodzených čísel.

Aby sme tento rozdiel dokázali určiť, potrebujeme zaviesť záporné čísla, ktoré sú opačné k tzv. kladným číslam.

Niekto by povedal: „Veď je to nezmysel. Ak má niekto 5 jabĺk, ako mu môžem zobrať 8 jabĺk?“

Ja sa spýtam inak.

Teplota počas dňa je 4°C. V noci klesne o 7°C. Aká je v noci teplota?

Mnohí z vás by povedali: „No predsa -3°C.“

V encyklopédii ste určite čítali, že Mŕtve more sa nachádza v nadmorskej výške -420 metrov nad morom.

Ak ste niekedy videli bankový výpis, tak niektoré čísla mali pred sebou -, napr. -50 € znamenalo možno výber peňazí z účtu alebo elektronickú platbu za tovar a pod.

Ak nepoužívame záporné čísla, tak znak – používame iba vo forme počtovej operácie. Vo vyššie uvedených prípadoch vystupuje vo forme prívlastku a označuje záporné čísla.

Na vyššie uvedených príkladoch vidíte, že v praktickom živote nevystačíme s kladnými číslami. Potrebujeme i čísla záporné, aby sme mohli odlíšiť dva navzájom opačné smery.

Teplota nad a pod nulou, nadmorská výška v metroch nad morom (pod morom), aktíva a pasíva, pri dlžobách, rast a pokles hodnoty akcií, …

Celé čísla sú teda čísla prirodzené doplnené o čísla k nim opačné a nulu.

… -5, -4, -3, -2, -1, 0, 1, 2, 3, 4, 5, …